Parkinsonova choroba je dlhodobé progresívne ochorenie mozgu, ktoré najčastejšie postihuje ľudí vo veku nad 60 rokov.¹ Ľudia s Parkinsonovou
chorobou majú ťažkosti s kontrolovaním telesných pohybov a tieto príznaky sa zhoršujú, ako choroba postupuje.¹  Parkinsonova choroba nakoniec naruší schopnosť jedinca fungovať v situáciách každodenného života.¹ 

Symptómy Parkinsonovej choroby sú dôsledkom úbytku neurónov v tých oblastiach mozgu, ktoré kontrolujú pohyby, ale aj náladu, spánok a myslenie. Presná príčina tohto úbytku neurónov stále nie je známa, ale predpokladá sa, že ide o kombináciu genetických a environmentálnych faktorov a vplyvu starnutia.¹ 

Parkinsonova choroba je progresívne ochorenie, počas ktorého sa objavujú nové príznaky a tie existujúce sa zhoršujú.² Nejde však o ochorenie, ktoré by viedlo k rýchlemu koncu – od okamihu stanovenia diagnózy môžu ľudia prežiť ešte 15 až 25 rokov – ide teda o dlhodobý (chronický) stav.²

Symptómy Parkinsonovej choroby možno rozdeliť na motorické a nemotorické príznaky a komplikácie.

• Motorické príznaky – klasické príznaky Parkinsonovej choroby – takzvané „motorické“ (pohybové) – zahŕňajú tras, spomalenie pohybov, stuhnutosť svalov a problémy s rovnováhou.³

• Nemotorické príznaky – sprevádzajú všetky štádiá Parkinsonovej choroby a podstatne vplývajú na kvalitu života pacienta - napríklad náhly pokles krvného tlaku po postavení sa, poruchy nálady, poruchy spánku, zmyslové poruchy, strata čuchu, zápcha a kognitívne poruchy ako sú poruchy pamäti, spomalené myslenie, zmätenosť a demencia. ^3-4

• Komplikácie – po niekoľkých rokoch liečby sa začínajú objavovať komplikácie.⁵  Môže ísť o „fluktuácie“, kedy sa u jedinca striedajú obdobia výrazného zmiernenia a výrazného zhoršenia symptómov.

Všetky tieto príznaky pacienta značne zaťažujú.

Parkinsonova choroba je jedným z najčastejších neurologických ochorení.⁵ V roku 2017 postihovala približne 8,5 miliónov mužov a žien na
celom svete.⁶ Výskyt Parkinsonovej choroby v USA sa do roku 2040 (v porovnaní s rokom 2010) zdvojnásobí.⁷

Parkinsonova choroba sa zvyčajne rozvinie u človeka v neskorých päťdesiatych a skorých šesťdesiatych rokoch života,^{1, 8} aj keď zriedkavejšie formy tohto ochorenia môžu vzniknúť aj pred štyridsiatkou.⁸ Jedno % ľudí vo veku 60 rokov a starších trpí Parkinsonovou chorobou.⁸

Pretože riziko vzniku Parkinsonovej choroby s vekom narastá, fakt, že sa dnes viac ľudí dožíva staroby, znamená, že narastá aj počet ľudí s Parkinsonovou chorobou.⁹

Parkinsonova choroba sa diagnostikuje prostredníctvom anamnézy, klinického vyšetrenia a odpovede na liečbu; v súčasnosti neexistuje žiaden spoľahlivý biochemický, zobrazovací či genetický test, ktorý by poskytol definitívnu diagnózu.^10,11 Okrem toho sú mnohé hodnotiace škály, ktoré možno použiť na identifikáciu symptómov a hodnotenie závažnosti ochorenia.

V súčasnosti sa Parkinsonova choroba nedá vyliečiť, ale je dostupná liečba jej príznakov a výskum stále pokračuje. Aj keď súčasné liečebné postupy nedokážu zastaviť progresiu ochorenia, môžu dočasne zmierniť symptómy, dostať ich pod kontrolu a tým zlepšiť kvalitu života chorých s Parkinsonovou chorobou a ich opatrovníkov.

Liečba Parkinsonovej choroby zvyčajne zahŕňa lieky a v niektorých prípadoch aj chirurgické zákroky. Okrem toho hrá významnú úlohu aj telesné cvičenie, diéta, doplnkové terapie, emočná podpora a pevné vzťahy. Pochopenie Parkinsonovej choroby, vyrovnanie sa s novou životnou situáciou a učenie sa prijímať nové ciele a výzvy sú takmer také dôležité ako praktický manažment ochorenia.