Pochopenie neurologických porúch

Demencia je progresívna degenerácia mozgu a jeho schopnosti fungovať. Je to extrémne závažná porucha, ktorá mení osobnosť človeka a jeho schopnosť fungovať v každodennom živote. Demencia sa väčšinou objavuje v starobe.

Ľudia s demenciou trpia na zhoršovanie pamäti, najmä schopnosti zapamätať si nové informácie. Ako prvé si napríklad môžu všimnúť, že častejšie strácajú kľúče, ale ako choroba postupuje, už viac nespoznávajú ani členov vlastnej rodiny. Zhoršuje sa im tiež úsudok, nie sú schopní riešiť si svoje záležitosti ani si niečo naplánovať. Ľudia s demenciou strácajú sociálne zručnosti a často majú problém kontrolovať svoje emócie so sklonom k podráždenosti a nepokoju. Príznaky sa v priebehu rokov typicky postupne objavujú a zhoršujú.

Existuje mnoho rôznych príčin demencie. Najčastejšou je Alzheimerova choroba, pri ktorej sa v mozgu ukladajú abnormálne „amyloidné plaky“ a „tau klbká“, zložené z chorobne zmenených bielkovín. Pri určitých iných typoch demencií sa v mozgu tiež abnormálne ukladá tau proteín; ako skupinu tieto ochorenia označujeme ako „tauopatie“.

Ľudia s demenciou sa napokon stanú kompletne závislými od opatrovníkov. Máme však k dispozícii obmedzený počet symptomatických liekov, ktoré môžu zlepšiť pacientovo fungovanie a kvalitu jeho života, najmä v skorších štádiách ochorenia.

Viac informácií o Alzheimerovej chorobe.

Epilepsia je porucha mozgu, pri ktorej majú ľudia „záchvaty“ – náhle výboje elektrickej aktivity v mozgu. Počas záchvatu väčšina ľudí zažíva zmeny vedomia a vnímania vecí, od „vzďaľovania sa“ až po kompletnú stratu vedomia. Telesné príznaky sú časté, vrátane ťažkostí s rečou, trasu a kŕčov. Niektoré záchvaty majú len mierne príznaky a spočiatku sú ťažko rozpoznateľné, kým iné človeku kompletne znemožnia fungovať. V závislosti od typu môže záchvat trvať od niekoľkých sekúnd do niekoľkých minút.

Je známych mnoho rôznych príčin záchvatov, ako sú vrodené stavy a úrazy mozgu, ale vo väčšine prípadov sa konkrétna príčina nezistí. Existujú tiež rôzne typy epileptického „syndrómu“ – skupiny príznakov, ktoré sa objavujú spoločne. Lennox-Gastautov syndróm je zriedkavý, ale závažný typ epilepsie, ktorý sa objavuje v detstve. Záchvaty spôsobujú stuhnutie alebo ochabnutosť a vyžadujú celoživotnú liečbu. Dravetov syndróm je zriedkavý dedičný typ epilepsie, ktorá typicky začína v prvom roku života. Záchvaty môžu byť spustené horúčkou, ale dokonca aj malou zmenou telesnej teploty.

Epilepsia je obmedzujúce ochorenie, ktoré môže ovplyvniť pacientovu bezpečnosť, rovnako ako jeho schopnosť pracovať či chodiť do školy. Ľudia s epilepsiou majú napríklad vysoké riziko dopravných nehôd a vo väčšine prípadov by nemali šoférovať. U niektorých ľudí, ktorí zažili opakované, závažné a dlhotrvajúce záchvaty, môže epilepsia poškodiť mozog.

Poruchy hybnosti sú charakterizované abnormálnymi a mimovôľovými pohybmi. V širšom ponímaní možno poruchy hybnosti rozdeliť na tie, pri ktorých sa postihnutý človek hýbe priveľmi (napr. Tourettov syndróm alebo Huntingtonova choroba) a na tie, pri ktorých sa hýbe primálo (napr. Parkinsonova choroba alebo multisystémová atrofia).

Tourettov syndróm sprevádzajú mimovôľové, opakované pohyby alebo hlasové prejavy, známe ako „tiky“, ktoré sa objavujú v detstve. Huntingtonova choroba je dedičné, progresívne ochorenie mozgu, ktoré sa obvykle objavuje v strednom veku. Spôsobuje mimovôľové trhavé pohyby tela, známe ako „chorea“, rovnako ako problémy s myslením a pamäťou, a mení aj správanie a osobnosť.

Parkinsonova choroba je dlhodobé progresívne ochorenie mozgu, ktoré sa zvyčajne objavuje v staršom veku. Spôsobuje tras, spomalenosť pohybov, stuhnutosť a problémy s rovnováhou, rovnako ako širokú škálu príznakov, ktoré s pohybom nesúvisia (napríklad bolesť, psychické poruchy a problémy s myslením a pamäťou). Multisystémová atrofia má podobné pohybové príznaky ako Parkinsonova choroba, ale je zriedkavejšia, postupuje rýchlejšie, je ťažšie ju diagnostikovať a má menej terapeutických možností.

Poruchy hybnosti sú zdrojom stigmatizácie a môžu narúšať schopnosť jedinca fungovať v každodennom živote. Kým Tourettov syndróm sa môže s postupujúcim vekom zlepšiť, ľudia s progresívnymi mozgovými chorobami sa napokon stávajú kompletne závislými od opatrovníkov.

Viac informácií o Parkinsonovej chorobe.

Bolesť je nepríjemný pocit, ktorý môže byť akútny (napr. pri udretí sa alebo zlomení kosti) alebo chronický (napr. po úraze chrbta alebo náhlej cievnej mozgovej príhode. Niekedy bolesť nemá zrejmú príčinu. Rôzni ľudia vnímajú bolesť rôznym spôsobom a okrem toho hrá rolu aj emočná zložka, keď sa vnímaná bolesť mení podľa nálady človeka.

Kým akútna bolesť upozorňuje na poškodenie tela, chronická bolesť nemá opodstatnenie a vzniká v dôsledku narušenia telesného systému vnímania bolesti.

Bolesti hlavy sú bežné a môžu byť „primárne“ ako migréna, tenzná bolesť hlavy a cluster headache alebo „sekundárne“, čo znamená, že sú v dôsledku iného ochorenia. Migréna je spojená so silnými bolesťami hlavy, ktoré sú zvyčajne sprevádzané nevoľnosťou a/alebo citlivosťou na svetlo a zvuky. Počas migrenóznej bolesti hlavy, ktorá trvá hodiny alebo aj dni, je človek neschopný bežne fungovať. Tenzná bolesť hlavy je vo všeobecnosti miernejšia a nie je spojená s nevoľnosťou, kým cluster headache je relatívne zriedkavý ale mimoriadne bolestivý typ bolesti hlavy, ktorý je zvyčajne pociťovaný v oblasti oka alebo spánku. 

Viac informácií o migréne.

Ľudia s poruchami spánku majú neuspokojivý spánok, či už čo do kvality, načasovania alebo celkovej dĺžky spánku. V dôsledku toho sa cítia cez deň ospalí, trpia stresom, majú poruchy nálady (napríklad podráždenosť alebo prehnané emócie) a bojujú so zvládaním normálnych každodenných činností, napríklad majú problém produktívne pracovať alebo chodiť do školy. 

Existuje veľa typov spánkových porúch, z ktorých niektoré sú relatívne časté (napr. nespavosť, námesačnosť a poruchy dýchania v staršom veku), kým iné sú dosť zriedkavé (ako narkolepsia). Poruchy spánku často sprevádza depresia, úzkosť a zmeny schopnosti rozmýšľať. V mnohých prípadoch je porucha spánku znakom či dôsledkom nejakej inej telesnej alebo duševnej poruchy. Napríklad nadmerná denná spavosť je častým príznakom degeneratívnych mozgových ochorení, ako je Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba.

Narkolepsia je obzvlášť ťažká porucha spánku. Ľudia s narkolepsiou sú cez deň nadmerne ospalí a potrebujú si pravidelne zdriemnuť. Mnoho z nich má aj náhle stavy ochabnutosti svalov, pri ktorých môžu spadnúť. Narkolepsia neovplyvňuje len pracovný výkon a medziľudské vzťahy, ale aj rôzne činnosti ako napríklad šoférovanie, ktoré sa stáva nebezpečné.