Migréna je časté ochorenie spojené so silnými, obmedzujúcimi bolesťami hlavy. Niektorí ľudia majú aj príznaky známe ako „aura“ – prechodné poruchy zraku alebo iných zmyslov.

Ľudia s migrénou často opisujú „spúšťacie faktory“, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť, že dostanú záchvat. Príkladmi spúšťačov sú hormonálne zmeny u žien (napríklad zmeny počas menštruačného cyklu), vystavenie sa jasnému svetlu, nedostatok spánku, hlad alebo dehydratácia a stres. Záchvat migrény však môže vzniknúť aj bez zjavnej príčiny.

Každý človek prežíva migrénu rôzne – niekto je schopný zvládať jej príznaky sám, iný vyžaduje liečbu.

Existujú dva hlavné podtypy migrény: bez aury a s aurou.

• Migréna bez aury – stredne ťažká až ťažká pulzujúca bolesť hlavy, typicky na jednej strane hlavy (a normálne smerom k čelu), ktorá trvá od najmenej niekoľkých hodín až do troch dní. Bolesť hlavy zhoršujú normálne činnosti ako je chôdza alebo kráčanie po schodoch. Človek so záchvatom migrény môže pociťovať nevoľnosť a extrémnu citlivosť na svetlo a zvuky.
  
  
•  Migréna s aurou – bolesť hlavy spojená so sériou porúch zraku, ako sú záblesky svetla, kľukaté obrazce alebo slepé body. Alternatívne môže byť  bolesť hlavy sprevádzaná pocitmi pichania, tŕpnutia alebo znecitlivenia ruky, ramena alebo tváre. Menej často auru sprevádzajú ťažkosti s rečou. Symptómy aury trvajú od 5 minút do jednej hodiny a obvykle začínajú pred bolesťou hlavy.

Počas hodín (alebo dokonca dní) pred a po záchvate migrény môže človek zažívať únavu, zhoršené sústredenie alebo stuhnutosť krku. O ľuďoch s veľmi častými záchvatmi migrény, s bolesťami hlavy počas 15 či viacerých dní za mesiac a s charakteristikami migrény počas aspoň 8 z týchto dní, hovoríme ako o ľuďoch s „chronickou“ migrénou.

Ľudia, ktorí sa obávajú, že oni sami – alebo ich blízki – zažívajú príznaky migrény, by mali navštíviť svojho lekára a požiadať ho o pomoc a radu. Migréna sa diagnostikuje na základe anamnézy bolestí hlavy (vrátane údajov o tom, ako často sa objavujú a či je bolesť stredne ťažká alebo ťažká, „pulzujúca“ a len na jednej strane hlavy), či si chorý všimol nejaké spúšťače a či mal aj nejaké ďalšie telesné príznaky. Lekárovi pri správnej diagnóze často pomôže, ak si chorý vedie denník o svojich bolestiach hlavy.

 Úpravy životného štýlu, ako je pravidelné stravovanie a spánok, môžu pomôcť vyhnúť sa spúšťačom a znížiť frekvenciu záchvatov migrény.³ Lieky sa používajú počas záchvatu na zmiernenie bolestí a ostatných príznakov (akútna liečba) a dlhodobo na zníženie pravdepodobnosti výskytu ďalších záchvatov (preventívna liečba). V 30-ročnej štúdii s ľuďmi s migrénou sa však zistilo, že len asi 40% chorých  navštívi lekára a len asi 60% užívalo nejakú liečbu.

Je dôležité, aby migréna bola dobre manažovaná, pretože nadužívanie liekov môže viesť k ďalším bolestiam hlavy alebo k zhoršeniu existujúcich bolestí hlavy – nazývame to „bolesť hlavy z nadužívania liekov“.

Na celom svete trpí migrénou asi 1,3 miliardy ľudí, čo ju robí jednou z najčastejších chorôb na svete. Veková skupina, ktorá trpí migrénou najpravdepodobnejšie, je od 35 do 39 rokov a ženy majú túto chorobu dvakrát častejšie ako muži. Symptómy aury sa vyskytujú asi u 20% ľudí s migrénou.

Rozsiahly prieskum Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zistil, že ľudia s migrénou alebo inými závažnými bolesťami hlavy vynechajú kvôli chorobe priemerne 7 pracovných dní ročne. Okrem toho ľudia s chronickou migrénou majú v porovnaní s ľuďmi s menej častými záchvatmi viac ako trojnásobok takých dní, kedy nie sú schopní vykonávať bežné každodenné činnosti.

Ľudia s migrénou môžu mať problémy aj v obdobiach medzi záchvatmi, napríklad môžu pociťovať nedostatok energie a rôzne emocionálne
a psychické problémy.